madeleine

Dnes ráno mi generál oznámil, že preberá prípravu a organizáciu obrovskej akcie jedného ministerstva on sám, nakoľko je to veľmi dôležité a na mňa už nie je spoľahnutie. Usmiala som sa, dala mu zložku, šetko vytlačila tri krát a ešte jeden, ako si prial a bola rada, že sa už neobjavil. Do desiatej som tu sedela a kukala do stropu, meditovala a vnútorne bojovala s chrípkou, nakoľko v mailboxe bol jeden nevysvetliteľný mail a nikde nikoho. O desiatej sa dorútila jedna kolegyna a o polhodinu i NMK. NMK vzdychala a stonala a vyzerá tak trochu ako po porážke. Poslala som ju domov. Povedala, ze musí vybaviť este stuzkovu na zajtra a hned pojde. A tak som sa postupne nudila dalej, pripravovala poster v painte a vybrala si novy notebook. Cela vytesena som sa vybrala na obed (nebolo tu ani nohy, ale povedala som si ze odmietam zase do stvrtej cakat, kym sa jedna z nich vrati, lebo sef si praje "aby tu stale niekto bol, lebo zakaznika treba hned podchytit ked vola a neexistuje, aby tu nikto nebol" - cakam na zavedenie nocnej smeny). O pol jednej si NMK po porazke sadla vedla mna, hrozne smutny pohlad (trochu ma to vydesilo) a poziadala ma o pomoc pri spracovani tej stuzkovej (nie, ani ja neviem, co robila dve a pol hodiny). Tak som pisla co kazala, trikrat to vytlacila a potom este raz a vrhla som sa na dennik, nakolko dnesny gastronomicky zazitok vam musim sprostredkovat.

Obed sa podáva od jedenastej do dvanastej. Dava to zmysel, potom mavame kongresove obedy a je nutne, aby sa kuchyna sustredila na to. Co zmysel nedava je, ze krmite zamestnancov zvyskami z vcerajsej akcie, z ranajok a ktovie coho este. Dnes nas opat, za posledny mesiac asi po desiaty krat cakala drobkova polievka. To ln ked som vosla a zacitila, zaradila som spiatocku. Preco? Lebo vcera sme mali velku husacinu a ako vsetci, nikto to nechcel jest... ale nie, ona je fantasticka a v menu musi ostat. Nuz, sef vie, co je v kurze a aspon ma cim krmit zamestnancov.

Druhe bolo este lepsie, nakolko este nebolo hotove... privarok sa varil (dufala som, ze tentokrat nebude zemiakovy privarok taky ostry ako naposledy - tiez je to jedlo, s ktorym sa tu stretavame pravidelne), sekana sa piekla. Kedze sa sekana stale rozpadavala, aj po tretom pokuse to nebolo ono, dala som prednost privarku s vajickom z rana. Ano, je tam iste riziko, ale kde nie je? Alebo, inak, kde v tomto hoteli nie je? Privarok bol redsi ako polievka a tak napriek svojim zvykom som bola nutena siahnut po lyžičke. Moc som sa nenajedla, lebo privarok sice nebol ostry, ale tento krat v nom nebolo vobec nic, ani sol, ani korenie, nie...

Kto uz niekdy robil na pozicii v administrative vie, ze niekedy sa stane ze proste nestihnete obed v case, ktory je na to urceny. Ak vas nema kuchyna v laske mate dve moznosti: 1. studeny obed z toho co ostalo 2. ziaden obed, lebo vas kuchar zhulaka, ze kde sa flakate Ak Vas ma v laske, mate ine moznosti: 1. studeny obed z toho co ostalo, lebo na vas nemaju cas 2. teply obed z toho co ostalo, lebo cas maju 3. poskladany obed z toho co pripravuju na kongres (nie, losos a tak nehrozi, ale obvykle sa to da jest) 4. sote

Sote je jedlo, ktore sa tu da jest tri styrikrat v tyzdni, ak mate stastie. Sote je ako pionier, vzdy pripravene, rovnako ako čalamáda. Čalamáda sa podáva ku všetkému... zo začiatku sa aj človek teší, že niečo kyslé k tomu ostrému nedefinovatelnému gulašoidnému ancikristu na tanieri, ale každý deň?

Kedysi som si myslela, že hotelový kuchár je malý boh a hrozne som sa chcela dostať do kuchyne a naučiť variť. Dnes si myslím, že hotelového kuchára môže (ale nemusí) robiť aj cvičená opica, lebo naučiť sa postup prípravy 25tich jedál nemôže byť také ťažké... nepochopiteľné ale je, ako sa dajú tak spackať... ak varíte zemiaky denne 35 rokov, ako je možné že sú nedovarené? Ak robíte sekanú 1533. krát, ako je možné že sa rozpadne a že nie je pripravená načas?

Opäť pár otázok, ktoré mi pomôžu prekonať tento deň, nevnímať, že sa okolo mňa hovorí len po maďarsky a dúfať, že čoskoro som tu sama a neostane tu po nich ani smrad...