madeleine

Ešte predtým ale sklamem všetkých, ktorí čakajú na fotku NMK, bohužiaľ som včera skutočne nebola schopná urobiť podobný čin a dnes som zase zabudla doma foťák. Ale nebojte sa, ja sa polepším...

FORMA:

Pracujem v hoteli. Pre pravidelných čítačov nič nové. Človek príde do hotela na recepciu a verí, že sa dohovorí. Prvý dojem nadovšetko. Robím tu rada, naozaj, keď som nastúpila, bola som nadšením celá bez seba, rovnako ako zákazníci, ktorých som mala tú česť previesť hotelom, školy, ktoré tu boli na exkurzii, či moji kamaráti. Pri jednej z týchto návštev som vyhlásila, že sa tu cítim ako na permanentnej dovolenke. A ešte som netušila, ako blízko k pravde som a aká osudová mi bude. V tomto hoteli sa hovorí šiestimi jazykmi a ovládame ich spolu okolo jedenásť. Problém je, že neexistuje jazyk, ktorý by sme ovládali všetci. Interná komunikácia pre to, bez akéhokoľvek prekvapenia, zlyháva.

Ja hovorím po slovensky, anglicky, nemecky, rozumiem francúzsky, česky, malilinko rusky, či chorvátsky. Ani jednu z týchto rečí neovládajú napríklad niektoré chyžné, lebo sú rumunky a vedia po rumunsky a basta. A rovnako aj robotníci, ktorých pracovná náplň je pre mňa dodnes veľkou záhadou. Všetci sú importovavní z rumunskej dediny, odkiaľ nám ich dohadzuje farárko. Toť vysvetlenie, prečo ich zamestnávame, keď tuto dôchodkyne zo sídliska naproti by to robili s nadšením, rozumeli by sme im a boli by za menej peňazí oveľa flexibilnejšie.

85% hotela hovorí po maďarsky, ja som napríklad jediná z administratívy, ktorá im nerozumie. Slovenská účtovníčka to zabalila v septembri, Lacka mi odšikovali teraz a tak si tu sedím a nerozumiem. A nie je občas. Takmer vôbec. Oni ani len nepostrehnú, že zrazu hovoria po maďarsky. Krásny dar, plynulé neovládanie dvoch rečí. Takže mám obrovský problém. Okrem Jónapot Kivánok a Nemirteeeem (viem, viem, zopsula som to, ale verte mi, že keby som ich požiadala, aby mi to napísali, ani oni nevedia) sa s nimi nedohovorím. A už sm to vzdala im vysvetliť, že po maďarsky písané maily nespracujem.

Takže 85% hotela hovorí maďarsky, 30% rumunsky, nočný recepčný je egypťan a nehovorí ani po slovensky ani po anglicky (obe rozumie, len jemu nerozumieť), kuchár je talian (doslova a do písmena) a všetko ostatné krom mňa, masérky a pár kusov v kuchyni, či obsluhe je import z okolia Dunajskej Stredy. Môžem si za to sama, nie nadarmo sa hovorí koľko rečí vieš, toľko krát si človekom...

Mailová a telefonická komunikácia tiež stoja za všetky peniaze... keď zazvoní telefón, NMK ho zdvihne, zrazu sa vypne na stoličke ako luk a zajačí do telefónu MOMENT, MOMENT!!! viem, že to bude pre mňa. A je jedno čo to je, naozaj jedno... aj keby volal požiarnik, že jej horí dom. A tak vybavujem objednávky, cestovky, pobyty, ponuky, rezervačné systémy, nedoplatky na faktúrach, prezentujem a reprezentujem a snažím sa im vysvetliť, že som jediná s kým sa tu môžu baviť. Keď to nestačí, postraším Ahmedom (recepčný) a hneď sú spokojní, že majú, čo majú. No a maily, to je trieda sama o sebe. Mne už maily nechodia, všetko čo dostanem je z "marketingu". A dostanem fakt všetko. Nepodstatné maily ako "Thank you for your answer" cez spamy ako "Increase your pleasure wiht new blue pills" az po "Message delivery failure" (a tá chodí každý deň trikrát tá istá, lebo jedna mailovka tu v hoteli už pol roka neexistuje - takže aj blbec po čase pochopí, že to netreba preposlať). "Zuzka, pozrite sa na to, nerozumiem." je veta, ktorú denne počujem tak často až rozmýšľam, či po mne spadne svet.

A tak je neuveriteľnou pravdou, že hosť je tu ako na zahraničnej dovolenke: - egptský alebo rumunský nočný recepčný - rumunská chyžná - maďarsky a slovensky nejako hovoriaci čašníci A úplný nezáujem o hosťa...